Nuže....
Ďakujem všetkým za gratulácie.
19. Majstrovstvá Slovenska sa konali v štandardnom termíne 1. mája v neštandardnej lokalite. Aj keď zmena sa dala čakať, keď kuž minulý rok sme opustili dobre známe prostredie Hotelu pod Lipou v Modre. Tentokrát sa súťaž konala v Moteli "M" na diaľničnom odpočívadle Malacky. Trošku zvláštna lokalita.
Dorazil som pomerne skoro, v miestnosti vyhradenej pre súťaž bolo takmer prázdno. Prezliekol som sa a vyrazil som do okolia zabehať. Po krásnom obdĺžničku do Malaciek a naspäť (s obvodom 7km) som sa cítil fantasticky a mohol som sa konečne venovať pohodovému pofajčievaniu (El Credito
). Tentokrát bola výprava z dýmka.net-u pomerne početná, pominulé roky ná reprezentoval maximálne Smrtipes a Huba CZ, ktorí sa na tomto podujatí tradične vyskytujú. Atmosféra bola ozaj veľmi príjemná, čas rýchlo bežal. Ani som sa nenazdala a súťaž začala.
Súťažná fajka bola od Honzy, tabak Honey Dew od Holger Danske, či čo...
Prekvapivo tabaku bolo strašne veľa, po úprave sa mi snáď prvý krát v živote stalo, že som ho nedostal celý do fajky. Samozrejme, mohol som ho tam dostať, ale za cenu zvýšeného rizika problémov s ťahom. Ničoto, odštartovali sme. Tabak vcelku nic-moc, nejakú chuť som beztak začal cítiť až po pol hodine. Horel celkom rýchlo a v podstate sám, čo odsúhlasili všetci moji spolusediaci/spolusúťažiaci.
Po hodine to začalo byť konečne zaujímavé, do hodiny vcelku štandardný priebeh. Vladana ako najlepšia žena
, Jaňule tiež pekne
, aj keď obe samozrejme spokojné neboli. Ale ktorá žena kedy je, že?
Trošku sklamal Jakub (no malo trénuje, cigary mu s časmi nepomáhajú
) a Michal, naopak Lukáš do toho celkom slušne prenikol a pravidelne dosahuje pekné časy. Holkám to ide výborne, ale musia popracovať na nervoch a práci s dusátkom.
Výborné umiestnenie si uzmul Vobo, aj keď bramborová... Napriek tomu tlieskam.
Po ňom zostali už iba dvaja, ktorí mi mohli zhatať cestu za ďalším vrcholom. Honza bol vcelku čitateľný, podľa dusátka bolo jasné, že melie z posledného. U Igora Eschera (o ktorého úspechoch som dostal referát pred začiatkom súťaže - psychologická stránka boka) to nevyzeralo až tak ružovo. Podľa práce s dusátkom to vyzeralo tak, že aj po hodine mal veľmi veľa tabaku - podľa toho, ako to horelo ostatným až neuveriteľne veľa. No dymové signály neutajíš a aj na Igorovi bolo vidieť, že si až tak v pohode nefajčí. Potvrdil to Maroš Stražanec, ktorý sa pokúsil výsledok súťaže ovplyvniť nešportovými taktikami, nanešťastie za prítomnosti hlavného rozhodcu súťaže. Keďže pokus o úplatok nevyšiel - hlavný rozhodca si za mlčanlivosť vypýtal príliš veľa
prišlo nevyhnutné a Igorovi to zhaslo. Mne bolo povolené fajčiť ešte ďalšiu švrťhodinu, zvyčajne mi toho rozhodcovia toľko nedovolia.
Výsledný čas - 1:40:04. "Opticky" mi to prišlo celkom málo, tabaku, ako som na začiatku spomínal, bolo pomerne veľa. Na druhej strane, zase mi to zhaslo predčasne. Do dna fajky (tam kam dosiahne dusátko) mi zostávali ešte 3-4 mm, takže dalo by sa...
No čo vám budem rozprávať. Mal som - a stále mám - veľkú radosť. Z každého ďalšieho titulu vždy väčšiu a väčšiu!!! Juchú!!!
Po dosúťažení nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Nejaké to jedlo. No veru, gastronómia je proste na Slovensku o level inde, ale napriek tomu verím, že si vybrané jedlá aj večeru všetci užili. Škoda toho zvetraného piva, ale čo už. Ešte že to nepijem. Posedeli sme, pokecali, skoordinovali so slovenskými klubmi, vyfotili s Bernardínom (či čo za krava to bola), vyfotili na zvodidlách a vyrazili všetci domov. Teda ja nie, fičal som víkendovať do BA.
Misson accomplished, titul je doma!
Gratulujem všetkým k pekným výsledkom a ďakujem za spoločnosť!