Dojmy z 10. Třebíčskeho kouření
a prednášky Rainera Barbiho a Achima Franka
dňa 28.10.2005 na zámku Třebíč
Tak konečne nastal ten očakávaný deň, na ktorý sme sa všetci dlho tešili a ráno sa do Třebíča z rôznych strán Čiech a Slovenska vypravilo niekožko posádok Dýmky.net, ktoré ešte Třebíčské kouření nikdy nezažili (vrátane mňa a môjho kamaráta Ivana s manželkou). Chýry boli pozitívne, Todík nás už na „V. Klání koruny české“ namlsal, takže skalní súťažiaci z našich radov samozrejme nechýbali, až na Forgiho, ktorému touto cestou prajeme rýchly návrat do našich mobilných bojových jednotiek
. Pre mňa to bol deň, ktorý ma síce nejak neznervózňoval, keďže som súťaž nepovažoval za to prvoradé, čo ma tento deň čakalo a samotná prednáška bola v dobrých organizačných rukách Třebíčskeho múzea a nášho kamaráta z E-trafiky.cz Michala Hubacza, ale očakával som, že sa udeje čosi výnimočné, čo doteraz česko-slovenskí fajkári ešte nezažili.
Keď som prišiel na zámok, mnohí naši kamaráti tam už boli a práve obedovali dolu v meste. Trochu som sa porozhliadol a po privítaní so známymi tvárami som vyvesil plagáty o večernej prednáške. V predsálí už vystavovali traja výrobcovia fajok, ako ináč, všadeprítomný skromný majster Háp, ďalej Honza Klouček a aj pán Dušan Doubek. Prví dvaja sa prezentovali ako obyčajne svojimi známymi formami a pre nich typickými úpravami, pán Háp provokoval moju peňaženku hlavne dvomi kusmi, ale som sa musel vzhžadom na hostí z Nemecka krotiť, kedže som nevedel, čo ma ešte môže všetko čakať. Okrem našej klubovky nám predstavil aj nový hrubozrnný rustik, niečo na spôsob Coral-u, ovšem musím povedať, že tá jeho pôvodná rustika so štruktúrou na nerozoznanie od pieskovanej, ma viac láka. Honza Klouček tam mal aj tentoraz pekné fajky a aj jednu florálnu skulptúru v realizácii bieleho briaru. Pán Doubek prezentoval všetky fajky s výraznou kovovou aplikáciou, ukončenou kovovým plochým krúžkom, výrazne prečnievajúcim a zároveň oddežujúcim náustok od zvyšku fajky. Motív vežmi podobný, ako na japonsky poňatej fajke Rolanda Negoitu s názvom Katana, ktorá je dodnes zavesená v jeho web-galérii. Myslím, že každý z týchto pipemakerov predal nejaké kusy, pán Háp tri, od Doubka ukazoval na dýmke.net svoj prírastok náš kamarát Vojtech Regazzo a Klouček má takisto svojich skalných. Neskôr rozbalil svoje fajky aj Přemek Omrt a náš kamarát Mack si od neho odniesol domov jednu väčšiu náznakovú Elephant Foot s drevenou aplikáciou zo škumpy. Akurát Robert Kněz sa drží v pozadí a neukáže ostatným svoje nové deti. Lebo, ako mi minule hovoril, on ich nepredáva, len vymieňa. Prípadne robí na želanie svojim kamarátom. Ale bojovať na súťažiach vie, to sa musí nechať.
Takže tožko, čo sa týka účasti a prezentácie našich domácich pipemakerov v Třebíči. Keď sme sa zvítali a obsadili miesta, kde sme neskôr chceli súťažiť, išli sme si s Ivanom dať na terasu srnčí guláš a dobré pivko, musím povedať, že mi to na obed dobre padlo, naozaj chutné. Medzičasom nám kolegovia z Ostravy zabrali polovicu našich miest, nad ktorými visela naša vlajka, tak sme museli našich neskorších prišelcov poslať k iným stolom, keďže nám bolo trochu trápne niekomu tvrdiť, že tie miesta, nad ktorými je naša vlajka a tie stoly, ktoré sú z toho dôvodu spojené, sú rezervované pre PC Dýmka.net. No nabudúce to budeme musieť dôraznejšie označiť a uplatniť aj metódu rezervácie stoličiek tým, že ich priklopíme k stolu tak, aby stáli len na predných nohách, tak napríklad rezervujú svoje miesta borci okolo Přemka Omrta. Takže nabudúce to už určite ustrážime.
Medzičasom sa objavila naša záchrana v poslednej chvíli, kamarát Robur, ktorý sa podujal prekladať prednášky naživo pri tabuli, takže jeden vežký kameň nám zo srdca odpadol. Už len aby sa dostavili hlavní protagonisti večernej udalosti, ale to ešte trochu trvalo. Vzhžadom k tomu, že celý deň a jeho priebeh bol organizovaný tak, aby po skončení prednášky, čo sme plánovali na 20. hodinu, sa mohli ešte všetci načas dopraviť domov, posunul sa začiatok celej súťaže na 14.00. Trošku to trvalo, kým všetci zasadli na miesta, ale bolo ich naozaj dosť a počtom 96 súťažiacich sa vytvoril rekord v účasti na súťaži v Třebíči. Samozrejme aj vďaka početnej účasti borcov Dýmky.net, ktorá sa začína dostávať čoraz výraznejšie do povedomia aj iných klubov, súťažiacich už roky na česko-slovenských fajkárskych podujatiach. Sála bola vežká, krásny historický priestor, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, taký nápor dymu asi ešte nezažil. Ono okrem súťažiacich sedeli a pofajčievali aj tí, ktorí si netrúfli zmerať si sily na čas s ostatnými, ale svojim výkonom prispeli k hmlistej atmosfére súťažného podujatia. Tá miestnosť mala totiž historické okná, ktoré boli hodne vysoko a nedali sa bežným spôsobom otvoriť bez toho, aby sa nezašpinila omietka na zošikmených hrubých parapetných plochách. Takže po nejakej trištvrtehodine ma začalo dosť dusiť a po prvýkrát sa mi na súťaži začala trochu točiť hlava. Naši bojovali v pohode a mali celkom dobré časy, rozhodne nevypadávali ako prví. Naše hlavné želiezko v ohni, môj kamarát zo Šamorína - Ivan Turtev, sa venoval fajke s rozvahou a vedel som, že tá jeho pravidelná minimálna hodina a pol sa zopakuje aj v Třebíči. Ivan chodí s nami na súťaže a sedáva s nami, preto sa rozhodol bojovať za naše farby. Ináč si sadáme skoro každú sobotu a pri pive si dávame podža nálady oddychovku, alebo súťažnú. Postupne sa rady súťažiacich prerieďovali, na moje prekvapenie dosť rýchlo a keď vypadli aj poslední poprední borci, ako Robo Kněz a prachatický pan Votava, zostali bojovať len dvaja: známy a skúsený bojovník pán Navrátil z Brna a Ivan Turtev zo Šamorína v našich Dýmka.net farbách. Pri 1hod. 38 minút 38 sekúnd to nakoniec Ivan zapichol a pán Navrátil si odniesolčasom 1 hod. 47 min.19 sek. trofej najvyššiu. To ovšem nezmenšilo našu radosť, keďže si Dýmka.net išla prvýkrát po jednu z hlavných cien, čiže druhé miesto a to pri účasti 94 súťažiacich. Súťažný tabak bol trochu rýchly, preto to celé skončilo s relatívne krátkym výsledkom, ale na brnenskom Grand Prix o pár týždňov sa bude znovu fajčiť tabak na dlhé trate Original Choice, tak som zvedavý, aké časy tentoraz zasvietia tam. Pred rokom ním bol vytvorený český rekord nad 3 hodiny.
Takže sa súťaž pre naše farby skončila vežmi dobre a po oddychu na terase a osviežení dobrým pivom sme čakali na ďalšie dve udalosti: odovzdávanie cien a zlatý kliniec programu, prednášku jedného z najvýznamnejších svetových pipemakerov Rainera Barbiho o problematike bruyéru, jeho kvality, spracovania a výberu pre výrobu fajky v následnej aplikácii týchto poznatkov pri nákupe pre fajčenie vhodnej fajky. Mal s ním prísť aj Achim Frank, známy fajkový entuziasta a predajca tabakových výrobkov a príslušenstva z Nemecka, ktorý je po celom svete známy vďaka svojej špeciálnej metóde plnenia fajky a ktorý sa mal taktiež podeliť so svojimi skúsenosťami s publikom. Keďže čas už pokročil a kamarát Vojtech aj s manželkou mi hovorili, že na ceste z Prahy do Brna je niekožko havárií, začal som byť trochu nervózny, či to naši hostia, ktorí zavítali do týchto končín po prvýkrát, stihnú načas. Začiatok mal byť o 18. hodine a keďže sa schyžovalo k vyhláseniu výsledkov o 17.hod, zavolal som niekožkokrát Barbimu na mobil, ale stále nikto nedvíhal, hoci mu to zvonilo. Ako obyčajne ho mal schovaný v kabáte. Ale nakoniec, keď som bol už znovu v sále, mi prišli kamaráti povedať, že Rainer je už tu. Vybehol som cez bočné dvere, ktoré ako jediný otváratežný otvor vetrali celú sálu a pri vchode do múzea som ho uvidel – strieborného charizmatického muža s darom reči a výrazným oranžovým svetrom, prehodeným okolo krku cez plecia. Po našom zvítaní mi povedal, že jeho priatežka a Achim čakajú v hoteli, lebo ešte nič nejedli. Tak sme ich pozvali na srnčí guláš s tým, že po programe pôjdeme spoločne na večeru niekam do mesta. O nejakú polhodinu prišli všetci traja a pred zahájením prednášky sme spoločne s pánom Stanislavom posedeli a diskutovali o rozdieloch medzi našim domácim a nemeckým tabakovým trhom a Robur si ešte s oboma hosťami ujasnil niektoré špeciálne výrazy, ktoré by pri preklade mohli spôsobiť nejaké zaváhanie. Medzičasom náš kamarát Michal Hubacz spoločne s pracovníkmi třebíčskeho múzea perfektne pripravili tabužu a premietacie zariadenie vrátane videokamery, takže s celou prednáškou sa mohlo začať. Lenže Achim, ktorý je jedným z predajcov Barbiho, rozbalil svoj cenný kufor, v ktorom bolo množstvo unikátov majstra Barbiho a tým sa kvôli okolo stola zhromaždenému publiku posunula prednáška o nejakých desať minút. Ono také fajky sa nevidia každý deň, lepšie povedané ani každý rok. Boli medzi nimi naozaj krásne kusy, vypracované majstrovskou rukou do najmenšieho detailu a samozrejme aj nádherných vyzretých foriem. Naozaj sa bolo na čo pozerať. No a potom to začalo, privítal som na mikrofón oboch hostí a odovzdal slovo Rainerovi a Roburovi. Hoci poznám Rainerove články a celá prednáška sa niesla v zmysle niektorých preložených článkov, nachádzajúcich sa na
www.dýmka.tk , napriek tomu som sa dozvedel nejaké nové veci, ktoré som predtým nevedel. O to viac si viem predstaviť, aké zaujímavé a aj užitočné informácie si vypočuli tí milovníci fajky, ktorí doteraz o jeho analýzach bruyéru nevedeli a nič doteraz od neho nečítali. Po obsiahlej analýze materiálu sa majster Barbi venoval aplikácii týchto vedomostí pri nákupe fajky, ktorá by mala spĺňať požiadavku suchého a kvalitného fajčenia. Na okolitých divákoch bolo zrejmé, ako ich to celé zaujalo a ako táto vežmi logicky vedená prednáška každému jasne ozrejmila, v čom spočívajú zásady správneho nákupu fajky, pokiaž ju chceme používať na príjemné fajčenie a nie len ako umelecký a zberatežský objekt. Robur sa naozaj prekonával a hoci Rainer ku koncu prednášky používal stále dlhšie zostavy viet, stále mu stačil s prekladom, ktorý už bolo nutné vzhžadom na rozsah povedaného sumarizovať.
Po vežmi jasnej a vyčerpávajúcej prvej časti prevzal štafetu showman Achim Frank, ktorý si zobral za úlohu vysvetliť každému, že keď už si niekto kúpi fajku a to niekedy aj dosť drahú, tak záleží len na ňom, či ju bude kvalitne a chladne bez rizika napálenia fajčiť, alebo nie. A z tohto dôvodu sa podujal nám vysvetliť svoju metódu plnenia fajky, ktorá je naozaj osobitá a pritom relatívne jednoduchá. Niektorí to robili s ním, iní sa len prizerali a samozrejme sa s chuťou smiali, keďže Achim si ako známy veselý chlapík neodpustil zopár špásov. Myslím, že okrem užitočnej stránky veci Achim aj značne obveselil zúčastnených divákov, ktorých tam zostalo okolo 60. Obaja nemeckí hostia boli pozitívne prekvapení, v akých pekných priestoroch a za akej početnej účasti sa celá prednáška uskutočnila.
Okolo ôsmej hodiny večer po ukončení oboch prednášok už bolo cítíť trochu pohyb, keďže viacerí sa ponáhžali domov, ale väčšina z našich skalných z Dýmky.net zostala a po ďakovačke a odovzdaní čestného členstva PC Dýmka.net obom hosťom prostredníctvom nášho prezidenta Fénixa, pričom Achim si pohotovo pokžakol a Fénix ho musel preukazom pasovať po pleciach ako rytiera, sme si urobili niekožko spoločných fotografií. Skrátka, skončilo sa to tak, ako malo, veselo, v dobrej nálade a s dobrými dojmami na oboch stranách.
Naši kamaráti medzičasom zarezervovali v reštaurácii u Rudolfa stôl pre fajkárov, kde sme sa mali po prednáške stretnúť a spoločne stráviť zvyšok večera. Po ubytovaní som sa spoločne s nemeckými hosťami vybral do spomínanej reštaurácie, ale v miestnosti, kde už celá naša spoločnosť sedela, bola hlasná hudba a večerať sa dalo len vedža. Keď sme sa tam teda usadili, oznámila nám čašníčka, že fajčiť sa v tej miestnosti nesmie, na čo naši hostia reagovali okamžitým odchodom s poznámkou, že to neprichádza do úvahy a že ideme naspäť do hotela, kde sme ubytovaní. Čo sa dalo robiť, merali sme znovu cestu naspäť a chvalabohu v hotelovej reštaurácii boli popolníky a ešte varili. Tak sme si dali celkom dobrú večeru a potom sme takto vo štvorici strávili v zábavnej diskusii pekné hodiny. Achim naťahoval Barbiho a jeho partnerku, oni zase jeho, dokonca sa im podarilo presvedčiť ho, aby išiel do ich izby, lebo vraj majú v taške nové fajky, ktoré ešte nevidel a že vraj sú pripravené pre viedenského Ostermanna, lebo stoja vyše 3.000 euro a preto sú pre Achimov obchod drahé. On tam naozaj vyliezol a o chvížu sa vrátil, aby pokračoval v chytákovej diskusii. No musel som sa neustále smiať, predsa len je Rainer človekom s mimoriadnou rečovou danosťou, čo náležite využíva. Pred polnocou dokvitol aj Robur a sadol si k nám, asi ho to spočiatku trochu zaskočilo, keď videl a počul, akým spôsobom sa zabávame, predsa len pre nezainteresovaného to mohlo vyzerať ako nejaká hádka, kým pochopil, že to sa tak tí dvaja naťahujú ako Lasica a Satinský a potom sa nad tým spoločne smejú, aby stále znovu poslal jeden druhému nový smeč. Tak som s nimi zotrval do nejakej druhej, medzitým prišli ešte ďalší traja naši kamaráti, ktorí bývali v hoteli a zotrvali spoločne s hosťami takmer do rána. Ja som sa radšej išiel vyspať, lebo na druhý deň ráno som viezol Achima do Prahy na letisko. Rainera som už odvtedy nevidel, lebo až do nášho odchodu z hotela neprišiel raňajkovať a radšej si ešte trochu pospal. Ale cesta s Achimom do Prahy bola skutočným zážitkom. Odložil tvár showmana a bavili sme sa celé hodiny o všetkých pipemakeroch a o všetkom možnom, čo s tým súvisí. Achim, podobne ako Rainer, pozná každého osobne a preto sme si mali čo povedať, hovoril mi o možnom návrate chorého Poula Ilsteda, bavili sme sa o Maenzovi, Negoitovi, Formerovi, Ivarssonovcoch, Teddym, Mimmovi, Anne Julie, Tonni Nielsenovi, japoncoch, škandinávskom designe kontra historický katalóg firmy Dunhill, atď, atď, no bolo toho veža a obom robil tento rozhovor očividne dobre. Do Prahy sme sa dostali bez problémov, kamarát Vojtech mi vysvetlil perfektne cestu, takže sme bez zaváhania prišli až pred letiskovú halu. Rozlúčili sme sa len v krátkosti, aby sme neblokovali dopravu a auto som otočil naspäť na Slovensko.
Ak by som mal hodnotiť túto udalosť, trúfam si povedať, že naši kamaráti mali možnosť zažiť dve vežké postavy svetovej fajkovej scény a tento zážitok im určite zostane nadlho v spomienkach. Navyše sa dozvedeli mnoho informácií, ktoré im v budúcnosti jednoznačne budú nápomocné pri výbere fajky, ktorá má spĺňať úlohu úžitkového predmetu, vhodného na kvalitné suché a chladné fajčenie. Achimova prednáška navyše prispela k tomu, aby si aj začiatočník takým spôsobom dokázal naplniť fajku, ktorý mu umožní získať kvalitné návyky na jej správne fajčenie a zabrániť jej zbytočnému prehrievaniu, čo by mohlo mať za následok jej zničenie. Skúšali sme to v sobotu z Ivanom a boli sme obaja nadšení. Momentálne ináč nenapĺňam fajku, ako Achimovým spôsobom. Myslel som si, že to bude vhodné aj na súťažné fajčenie, ale vzhžadom na súťažné 3 gramy je toto plnenie neuplatnitežné, hoci mi Barbi tvrdil, že v Chicago na pipe show, kde je tiež súťaž vo fajčení fajky na čas, prví dvaja, ktorí vyhrali, uplatnili Frankovu metódu. Možno to bola nejaká free-style súťaž, ja neviem. Ale odhliadnuc od tohto súťažného aspektu môžem povedať, že Frankovu metódu by si mal niekožkokrát vyskúšať každý jeden milovník fajky, či je to starý kozák, alebo len začiatočník. A predpokladám, že väčšina u nej už zostane.
Vrcholom všetkého a určite vežkým zážitkom pre mnohých znalcov bola možnosť podržať fajky majstra Barbiho a sledovať jeho zručnosť spracovania na hotových produktoch, ktoré mali často hodnotu vyše tisíc Euro. Takáto príležitosť sa už tak žahko nenaskytne.
Zostáva mi len skonštatovať, že takýchto vydarených akcií by som si želal čo najviac, aj keď je to organizačne trochu náročné, ale pokiaž sa bude rozširovať členská základňa dýmky.net a podpora jej členov formou účasti bude taká, ako v Třebíči, tak sa možno ešte všeličoho zaujímavého dožijeme.
Touto cestou by som chcel ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o úspešný priebeh celej akcie, čiže pánovi riaditežovi Trebíčského múzea Martínkovi, pánovi Dr. Stanislavovi a jeho firme Mostex, našim kamarátom Michalovi Hubaczovi z E-trafiky.cz a Petrovi Urbančíkovi z ADK, ako aj kamarátovi Roburovi, ktorý sa obetoval a prekladaním umožnil ostatným naživo zažiť prednášku oboch našich hostí. A samozrejme ďakujem Fénixovi za zabezpečenie čestného členstva našim nemeckým priatežom a Ivanovi Turtevovi, ktorý získal pre PC dýmka.net prvú vežkú súťažnú trofej, akou 2.miesto pri 94 zúčastnených bezpochyby je.
Vežká vďaka patrí aj všetkým Vám, ktorí ste prišli a zúčastnili sa tejto slávnostnej udalosti.
źubo
od sholim » 01 lis. 2005, 08:33 
už aby byl večer abych to mohl odzkoušet 
Včera jsem to zkoušel s Ennerdale, a fungovalo to fantasticky. Navíc jsem si připaloval svým trojturbíkem, po vzoru páně Franka, a nemělo to vadu 
