Nedavno som bol u kamarata a ako tak sedime, bavime sa o dymkach tak on spomenie, ze v supliky su po niekom (pocul som po otcovi) dymky. Tak ich pomaly vyberame, prezerame jednu po druhej. Tvary nic moc, zoxidovane okusane ebonitove naustky. Jedna z nich je ocividne nacpata a rozfajcena. Vravim si a jeje, ta bude prec... Kamarat po chvili a po kratkej diskusii ci to spravit, ci nie dymku zacne vyprazdnovat lzyckou z CPT (na ktorom je vyrazene este made in czechoslovakia . Nakoniec sa ukazuje, ze tabak nebol velmi rozfajceny, len navrchu bol ohoreny, takze neskysla. Tabka vyskrabujeme nejaku tu chvilu, pac je zatvrdnuty jak fras. Dymka zije. Potom sa rozpravame o dymkach a tak dalej a nakoniec sa dozvedam, ze dymky nie su otcove ale po dedovi, ktory uz je na onom svete.
Je velmi zaujimavy pocit, drzat v ruke dymku, ktoru si niekto nacpal, rozfajcil, potom z nejakeho dovodu odlozil a uz sa k nej nikdy nevratil....