...ja som s cigaretami nikdy nezačínal, ani jedným šlukom...
...manželka sa pre asi rokom a pol vrátila k cigaretám a nie anie prestať, neprestala ani keď otehotnela
...
...a ja som začal s fajkou asi pred mesiacom...
...fascinovalo ma to už dávno, ale nikdy som sa neodvážil prekročiť to tabakové tabu...
...odkedy ale bafkám fajku, vnímam, že moje čuchové aj chuťové vnami sa dosť upravili, dym bcítim tak dráždivo ako predtým ba naopak, vnímam ho omnoho rozmanitejšie a citlivo dokážem oddeliť jednotlivé zložky v jeho pachu a čo sa chuti týka, sladkú chuť cítim už len minimálne, za to som citlivejší na spektrum horkých chutí...
...btw, trocha OT, ale nemôžem nesúhlasiť s kolegom mikom, že fajkár svojím rituálom, naozaj vitvára pohodovú atmosféru...
...
zase: niečo z hisorie:
Ján Smrek si zaspomínal vo svojich spomienkach nazvaných Poézia moja láska na jeden novinový článok, ktorý v ňom vzbudil vežké sympatie. Týkal sa blahodarného vplyvu fajčenia na psychiku fajčiarov i ich okolia: "Jedna direktorka ústavu pre výchovu anglických šžachtických dcérok prepúšťala svoje chovanice do života s takouto radou na rozlúčku: Keď sa budete vydávať, dajte prednosť fajčiarovi. Ten si po dobrom obede zapáli svoju fajku a labužnícky ju vychutnávajúc, má dobrú náladu, tú prenáša aj na druhých, lebo nehundre, neškriepi sa, nehovorí o starostiach, a ak hovorí o politike, tak nehromží, ale radšej servíruje anekdoty. Takáto nátura má potom blahodarný vplyv aj v rodinnom kruhu, aj v širšej spoločnosti. A že fajčenie škodí? Neškodí tomu, kto vie múdro fajčiť. Múdro, to značí: pomaly.